...všetko možné

Záblesk

20. listopadu 2015 v 18:54 | Marienka
Už tak dlho som nič pekné nenapísala! Prsty sa mi znovu, nemotorne rozutekali po klávesnici. Ako keď ste dlhý čas nestáli na ľadových korčuliach a práve robíte opäť prvé, neisté krôčiky spomínajúc na dávnu obratnosť vašich zlatých časov. Túžim sa znovu jednoducho hrať so slovíčkami. Uchopiť ich ako priezračné kryštálové kocky, poobracať v lúčoch jasného, doobednajšieho slnka a jednu k druhej poukladať tak, aby spolu vytvorili nádhernú stavbu.

Ten pocit keď...

10. srpna 2015 v 3:30 | Marienka
...čas prestáva existovať.
...sa pozeráte na tisíce bytostí a tisíce bytostí sa rovnako pozerajú na vás.
...sa taxíkom nechce ísť v Bratislave na Kamzík.
...prvý krát v živote stopujete na jednej z "najfrekventovanejších" ciest a nie len že tadial nejaké auto vôbec ide, ale vám aj zastaví, a navyše aj šofér je milý a odvezie vás vpodstate až domov.
...čas prestáva existovať.

Infinity loop.

Just flow...

14. března 2015 v 12:34 | Marienka
Stály problém - nestíham zapisovať myšlienky. Vlastne nestíham veľa vecí, ktoré by som chcela stíhať. Klasika... Napriek tomu, keď sa sebareflexívne obzriem, na moment si uvedomím, že toho stíham celkom dosť. Ale aj tak! Multitasking je nahovno. ...potom zabúdam vyberať vzorky z cyklera :-D :-D Milujem momenty pokoja v mojom živote. Potrebujem ich, vyhľadávam ich. Viem, kde a kedy sú :-) Sú úžasné. Nevnímam v nich čas, ani priestor. ...a keď sa z nich musím znovu vrátiť do mojej nereálnej reality("Máš nereálny život." "Si taká jemná, éterická bytosť. Elfka, víla..." Ľudia, neblbnite už!!!) tak sa snažím udržať si v sebe ten pocit čo najdlhšie. Raz za čas by to chcelo spraviť niečo ako summary. Niečo ako večerné zamýšľanie sa nad životom s ceruzkou a papierom pri poháriku vína/piva končiace o treťej ráno tanečnými kreáciami v prvom podniku, z ktorého sme začuli hrať dobrú hudbu. Tam ten čas nezastal, tam letel. Od pesničky k pesničke. Naša prvá spoločná party. To sa nedá naplánovať, to sa proste stane :-D Hm... mali by sme sa podobne zamyslieť aj nad mojim životom. :-D Som si pred chvilkou čítala staré články a natrafila som na jeden, kde som písala, že viem, kam smeruje môj život. ...teenage... :-D ...a náhodou, bolo to milé. Môj život má stále veľa alternatív. Nezávisia iba odomňa. To je tak vždy. Mám rada svoj život :-) Napriek všetkému a pre to všetko. :-) ...koho by toto bavilo čítať, keby to bolo ešte dlhšie? Užite si pesničku :-)

Ja natürlich!

27. prosince 2014 v 3:04 | Marienka
Dieser Artikel ist für Fräulein Dagmar! Ich weiss, dass mein Gramatik sehr schlecht ist, aber ich habe eines Versprechen gegeben, so hier ist der Artikel auf Deutsch.

So! Meine Weihnachten waren sehr gut. :-) Ich habe vielen Geschenken bekommen. Als immer habe ich Kleidung und Bücher bekommen, aber ich habe also etwas interesantes bekommen. Ich habe eine orange Pfanne mit Instrumenten (auch orangen :-D ) und eine Gummitastatur für Tabletten und auch für meinen kaputt Notebook bekommen. (Ich liebe meiner Bruder und meinen Eltern :-* ) So ich kann mir in Bratislava sehr gut Pfannkuchen machen und meine Bachelorarbeit schreiben :-)

Ich habe auch an Gewicht zugenommen, aber das ist mir egal. :-D Wir haben sehr gute Lebkuchen gebacken. Und der Fisch war auch gut.

Am Montag fahre ich nach Prag. Ich freue mich sehr. Silvester wird groß sein :-)

...ich denke, dass um 3 Uhr kann ich nichts mehr auf Deutsch sagen :-D Aber ich habe eine Frage! Was waren ihre Weihnachten?

Jetzt kann ich nur "Guten Morgen" sagen :-D

PS: Dagmar? :-)

Toto...

18. srpna 2014 v 12:30 | Marienka


...kto to rád číta moje články?

6. července 2014 v 0:09 | Marienka
Heh... poslednou dobou, rátajme že... nerátajme :-D Proste dosť často sa mi stáva, že nemám slov.

Možnože očakávate zase nejaký výlev mojich myšlienok, ale momentálne mám tendencie všetko dusiť v sebe v domnení, že sa v mojom živote nevyskytuje osoba schopná ma pochopiť. Resp. možnože som ja tá neschopná, ktorá nemá odvahu sa zdôveriť, alebo to vôbec sformulovať do ucelených viet...

Škoda reči. Áno, vždy to končí týmto konštatovaním.

Viete čo?
...neviete :-D
Aspoň vám porozprávam pár milých vecí ktoré sa mi nedávno stali.

Keď som mala päť

14. května 2014 v 20:30 | Marienka
Nie vždy sa stáva, že sa nadpis vlastne rýmuje,
tak mi prišla na um myšlienka,
že sa Marienka trošku pohrajká
a celý článok by mohol vyzerať podobne.

Nie vždy nájde múza pôdu rozkvetu.
Úloha to môže byť síce neľahká,
napriek tomu vidí sa byť zábavná,
rozhodnem sa trafiť formu sonetu.

Bodka, čiarka, výkričník!

21. dubna 2014 v 1:19 | Marienka
...interpunkcia :-D

Mám rada bodky. Nie sú tak kruto tvrdé, dramatické a definitívne ako výkričníky. Ani nedávajú mnohokrát falošnú nádej, ako čiarky. Bodky sú proste koniec oznamovacej vety. Vety bez skrytých významov, tajných (dvoj/ne)zmyslov a podobnej prapodivnej symboliky. Myslia presne to, čo aj vyjadrujú. Koniec vety. Koniec jednej vety, aby mohla začať iná.

Pršalo.

15. dubna 2014 v 19:19 | Marienka
Pršalo. Zakývala mi z električky, ktorá sa plavila ulicou. Električka čerila hladinu mlák ako loď. Kráčam si a čerstvo zapletený cop sa mi hompáľa v rytme chôdze. Do nosa mi udrela veľmi príjemná vôňa všetkých druhov čajov z obchodu. Jemne sa niesla a zmiešavala sa s vlhkým a sviežim vzduchom po daždi. Zmes zvukov mesta sa mi tlačila do uší. O čo všetko človek prichádza, keď brázdi svet so sluchátkami v ušiach! Zvoniace električky, pneumatiky áut fŕkajúce vodu z mokrých dlažobných kociek, fragmenty rozhovorov okoloidúcich ľudí, zvonenie zvonov, hudba z kaviarní... Jeden zvuk ma predsalen zaujal viac. Stĺp s plagátmi sa otáčal pod náporom vetra a vydával pri tom dva tóny. Líšili sa o poltón. Netušila som, že sa vôbec môže točiť a ten zvuk ma prekvapil. Istým spôsobom ma fascinuje. Tóny boli zreteľné a zvučné. Avšak melódia v mojej hlave ich aj tak nakoniec prehlušila a chlad ma hnal domov. Mám chuť na puding. Jahodový s jahodami a piškótami. Na vrch si dám šľahačku a granko. Baví ma ťukať do klávesnice. Len tak. ...aj tak využívam svoj mozog iba na 10-20%. Niekedy, váčšinou, mám pocit, že ani to nie... Aaaach jaj! Z mokrého dáždnika mi prskla voda na stĺpce divných kníh o matematike, fyzike a programovaní. Hm... Abstinujem od čokolády, nonstop hudby a facebooku. Od posledných dvoch tento týždeň. Liezlo mi to na nervy.

Ak som blázon a uvedomujem si, že som blázon, tak naozaj blázon nie som?

I woke up

12. března 2014 v 17:29 | Marienka
I woke up this morning.
I felt the sunshine on my face, having peace and happiness in my heart. I decided one more time to live better life than yesterday. To be continuously better and better person. More open and giving more love and smile to the world, because it's exactly what all people need. I'm still discovering who I really am and what I really want. But I know, that during last year I have walked long way with so many steps and I am closer to this knowledge than I ever been before.

Uhm uhm a aaach!

20. ledna 2014 v 1:48 | Marienka
Už dosť dlho som nenapísala žiaden "light" článok typu vypisovania svojich aktuálnych myšlienkových pochodov.

...a ani neviem, či toto bude vôbec zverejniteľné. Potrebujem vyliať z hlavy kúsoček tej šialenosti, ktorá tam prebýva a exponenciálne narastá. Ach, keby tak narastali vedomosti z oblasti biochémie, genetiky a molekulárnej biológie... Snívaj ďalej, Marienka, toto si musíš odsedieť! ...a keby len to! Ty sa to musíš naučiť! Pretože to je to, čo chceš. Jedna z mála istôt v mori neistoty, v ktorej sa všetci spolu a zároveň každý sám topíme.

Bola som... Akosi...

17. října 2013 v 0:57 | Marienka
Bola som v noci v rýchliku. Skočil pod neho samovrah a dve hodiny sme čakali. Spievala som v kupéčku renesanciu a pozreli sme si film.

Bola som nadránom v starej budove, ktorú búrajú. Napichla som sa bundou na plot, visela som tam a rehotala som sa, až kým mi kamarát nepomohol dostať sa dolu. (keď sa dosmial samozrejme)

Bola som doobeda v labáku. Kamarát doktorand mi pomohol napísať záver protokolu, aj keď mal kopec svojej roboty.

Bola som poobede v kaviarni. Čašník-gentleman, mi pomohol obliecť si kabát. ...a zákerný palindróm slova ŤAHAŤ.

Bola som podvečer v kníhkupectve a odišla som s knihou, ktorú som si nekúpila sama. Venoval mi ju milý ujo, ktorému som bola sympatická.

Bola som večer na Slavíne a zistila som, že sa v tej Bratislave celkom vyznám.

Akosi mi to mesto prirastá k srdcu.

Akosi sa z Blaváčky stáva Bratislavčanka.

V hlave máááám...

14. září 2013 v 23:32 | Marienka
...pocit masového vraha!
Už dlho som nebola schopná vyliať sem svoje myšlienky, tak som sa rozhodla, že dnes sa o to pokúsim. (Keďže podaktorí tieto chaosy strašne radi čítajú a iní ich zase zjavne radi viac-menej nevedomky spôsobujú :-P )
Táto pesnička mi akosi často chodí po rozume. Má chytľavý refrén. To preto ten prudký začiatok. Navyše, niekedy mám fakt ten pocit :-D Neviem prečo.

Som náladová, nemôžem nič tvoriť

10. srpna 2013 v 0:52 | Marienka
...aj som to skúšala, ale nedá sa to. ...jedine že by sa mi podarilo niečo namaľovať za 5 minút. Pretože ak mi to trvá dlhšie, čo samozrejme trvá, tak začnem v jednej nálade, počas činnosti si prejdem cez milión ďalších a skončím v úplne inej. Potom to aj tak vyzerá. Chaotické, nedokončené, bez myšlienky, bez zmyslu. Nič nevyjadrujúce, nič nereflektujúce... Také by umenie asi nemalo byť. Že? Malo by to byť ustálenejšie, prepracovanejšie, krásne. Ja by som mala byť ustálenejšia, aby som to dokázala "dať na papier". Nuž, ešte niesom. Ževraj sa ľudská myseľ ustáľuje vo veku 21 rokov. Ako tak zbežne nazerám do budúcnosti, nasledujúci rok bude u mňa veľmi búrlivý... Teraz neviem, či sa mám tešiť, alebo skôr plakať... Ale teším sa. Hm... ako kedy, ako s kým, ako z čoho.

Rozjímanie s plným žalúdkom

18. června 2013 v 2:09 | Marienka
Nemôžem zaspať. Hlavou mi víri milión šialene nezatriedených myšlienok. Asi ako keď zamiešate malinovku z čerstvých malín. Šťavnaté kúsky, ktoré boli predtým pokojne usadené na dne džbániku začnú zrazu krúžiť priestorom, zapĺňať ho a vnášať doň ten svoj nepokoj a... proste šťavu bez ktorej by to bola iba trápna umelá žbrnda. Problém je v tom, že je pol druhej v noci a džbánik s mojimi myšlienkami sa ešte stále nehodlá prestať miešať. Nie! Problém je v tom, že by som mala spať, pretože do predposlednej skúšky mi zostávajú dva dni čistého času a tri štvrtiny neprejdeného učiva. A ak sa moje myšlienky neusadia kdesi na dne mojej mysle a nenechajú priestor pre nadobúdanie vedomostí, alebo aspoň dostatočný kľud na to, aby som sa vyspala, tak tú skúšku jednoducho nespravím a bude to celé zle!

Les Plus Beaux

29. března 2013 v 13:20 | Marienka

Zebrie otázky

21. února 2013 v 13:17 | Marienka

...takto pred rokom

16. února 2013 v 20:55 | Marienka
Le wild Elita je teraz rozlezená po všetkých možných vysokých školách, a zlieza sa už len raz za čas v nejakom podniku, ale na náš posledný spoločný rok nikto len tak nezabudne!

Obdobie pred stužkovou. ...keď sme chodili do školy len pre tú srandu :-D

Citlivka

3. února 2013 v 3:23 | Marienka
Presunula som ju do kúpeľne. Nech si užije vlhkosť kým ešte môže. Vyzerá to dosť zvláštne, mať na umývadle rastlinku, ale páči sa mi to. Keď budem mať raz vlastné umývadlo, určite na ňom budem mať kvet! ←Takto vyzerala, keď bola ešte bábätko. Teraz z nej už pomaly rastie slečinka. Má síce trochu menej listov (to je asi tým nedostatkom vlhkosti), ale zato dlhšiu stonku. Asi kvôli svetlu. ...alebo sa jej jednoducho páči pozerať na svet z vyššej prespektívy. Mimochodom, aby ste vedeli o čom je reč → mimosa pudica . ...že "roste jako plevel v mnoha tropických oblastech".

Kedysi sa na mňa všetci pozerali ako na blbú, keď som ako decko pestovala v kvetináči "kamilky" - takú tú zelinu, čo má malinké kvietky s ešte menšími bielymi lupienkami. (...asi to nevygooglim :-D ) Páčili sa mi. Dnes sa nad citlivkou nikto nepozastavuje. Niesme predsa v trópoch.

Dnes som sa o sebe znova dozvedela, že som naivná a že mám "traumu z detstva" a ešte som z tejto naivnej predstavy nevyrástla. ...a to som len chcela pomôcť.

Je to ťažko.
Nesnaží sa ma pochopiť, snaží sa ma zmeniť.
Nesnaží sa urobiť kompromis, snaží sa nasilu presadzovať si svoje.
Nesnaží sa ma vypočuť, snaží sa ma len presvedčiť o svojej pravde a vpodstate ju nezaujíma, čo si myslím. Nesnaží sa so mnou rozprávať, chce len, aby som poslúchala.

Divné...

1. února 2013 v 20:16 | Marienka
Naháňajú ma. Netuším prečo, ale bežím. Preskakujem zelené trsy čerstvo vyrasteného jačmeňa a rútim sa dolu kopcom k potoku. Je tu úzky zablatený chodníček. Ušla som. Pomaly sa zvečerieva. Chystám sa do divadla. Na tvári mám škaredé pupáky, z ktorých vyteká čosi modré. Mala by to byť asi krv, ale vyzerá to skôr ako atrament. Rozškriabala som ich a z každého pomaly vytiahla kúsok papiera. Som v inom svete. U šialeného umelca žijúceho v chatrči pri potoku. Kreslí zrkadlové obrazy, ktoré normálni ľudia niesú schopní vidieť. Ja ako jediná z celej skupinky návštevníkov obdivujem ich krásu. Ostatní vidia iba kusy plesnivého dreva a machom obrastené múry. Nechali ma tam samu a všetci odišli. Začínam sa niečoho báť. Hľadám zrkadlo a znova čosi vyťahujem z pupákov. Sú to kúsky fólie. Desí ma to. Atrament mi zatiekol za nechty. Moje oči nadobudli zvláštny odtieň modrej. Neónka nad hlavou bliká sterilným bielym svetlom. Nechápem to. Zobúdzam sa a kontrolným pohľadom zisťujem, že moja tvár je približne taká istá, aká bola večer a nie je na nej žiadna stopa po atramente.

Ako sa vôbec môže niekomu toto snívať ?

Že prudká štatistika :-)

7. ledna 2013 v 20:16 | Marienka
Ako ste mohli postrehnúť, zaregistrovala som sa na topliste. (tá tabulka dolu v menu ;-) ) Myslela som si, že mi budú stačiť štatistiky, ktoré vedie blog.cz, ale akosi od leta nefungujú a doľahla na mňa potreba mať o vás prehľad. (Už keď mi tu komentáre píšu zhruba traja ľudia a aj to dokola tí istí...)

Takže!
Relatívne prekvapivo, návštevnosť môjho blogu za minulý týždeň vyzerá takto:

Účet

8. prosince 2012 v 13:08 | Marienka

Iracionálny kec

21. listopadu 2012 v 1:24 | Marienka
Taká polorealita. neberte to príliš vážne.
Už tretí deň so sebou všade vláčim latinu. Vždy pod zámienkou, že sa ju budem učiť. otvorila som ju v pondelok asi na tri minúty a potom dnes, vlastne už včera na prednáške z organiky. No a nakoniec som si ju aj tak blicla.
Napriek pokročilej nočnej/skorej rannej hodine,je tu svetlo a hmla. Vonku to vyzerá ako v nejakom strašne zafajčenom šenku. Už teraz ma pri tej predstave bolí hlava! V pondelok som veľmi intenzívne pasívne fajčila. Smrdí mi od toho asi všetko. Hlavne tie elegantné šaty. ...a potom som si v novootvorenom Tescu expres zabudla imatrikulačný list. Docvaklo mi to, až keď mi volala kamoška, ktorej som písala sms, nech mi ho donesie do školy. ...tak som len tak v legínach a bunde naháňala električky, pretože kto by tých pár metrov išiel peši, keď má električenku. SBSkar mi za túto moju zjavnú nezodpovednosť mierne dohovoril, ale veľmi som to nevnímala, pretože som zaňuchala smrad z mojich vlasov a dokázala som myslieť iba na nadýchnutie sa čerstvého vzduchu.

Na dobré ráno pitvať švába veru nie je žiadna sranda!

8. listopadu 2012 v 9:11 | Marienka
"Stal som sa šialencom s dlhými intrevalmi hrozného duševného zdravia."
(môj orientačný pokus o preklad)
...ale hovno! JE to sranda! :-D
...chudáčik...

Prečo chcem zhasnúť zhasnuté svetlo?

1. listopadu 2012 v 12:27 | Marienka
(napísané 29.10. o 1:06)
....a prečo ešte nespím, keď vstávam za necelé štyri hodiny?
Prečo som zase bola tak divne sentimentálna a prečo mi vlastne vôbec za ničím nebolo smutno?
Prečo počúvam stále dookola tú istú skladbu a nechávam sa unášať jej zvláštne plynúcou náladou?
Prečo čas tak rýchlo letí a vedci v Cerne vymysleli urýchľovač? Prečo urýchľovač, keď by sa mali niektoré momenty skôr spomaliť?

...a prečo niekoho zaujímajú moje myšlienky a rád číta takéto články?
 
 

Reklama


Rubriky