Duben 2014

Bodka, čiarka, výkričník!

21. dubna 2014 v 1:19 | Marienka |  ...všetko možné
...interpunkcia :-D

Mám rada bodky. Nie sú tak kruto tvrdé, dramatické a definitívne ako výkričníky. Ani nedávajú mnohokrát falošnú nádej, ako čiarky. Bodky sú proste koniec oznamovacej vety. Vety bez skrytých významov, tajných (dvoj/ne)zmyslov a podobnej prapodivnej symboliky. Myslia presne to, čo aj vyjadrujú. Koniec vety. Koniec jednej vety, aby mohla začať iná.

Pršalo.

15. dubna 2014 v 19:19 | Marienka |  ...všetko možné
Pršalo. Zakývala mi z električky, ktorá sa plavila ulicou. Električka čerila hladinu mlák ako loď. Kráčam si a čerstvo zapletený cop sa mi hompáľa v rytme chôdze. Do nosa mi udrela veľmi príjemná vôňa všetkých druhov čajov z obchodu. Jemne sa niesla a zmiešavala sa s vlhkým a sviežim vzduchom po daždi. Zmes zvukov mesta sa mi tlačila do uší. O čo všetko človek prichádza, keď brázdi svet so sluchátkami v ušiach! Zvoniace električky, pneumatiky áut fŕkajúce vodu z mokrých dlažobných kociek, fragmenty rozhovorov okoloidúcich ľudí, zvonenie zvonov, hudba z kaviarní... Jeden zvuk ma predsalen zaujal viac. Stĺp s plagátmi sa otáčal pod náporom vetra a vydával pri tom dva tóny. Líšili sa o poltón. Netušila som, že sa vôbec môže točiť a ten zvuk ma prekvapil. Istým spôsobom ma fascinuje. Tóny boli zreteľné a zvučné. Avšak melódia v mojej hlave ich aj tak nakoniec prehlušila a chlad ma hnal domov. Mám chuť na puding. Jahodový s jahodami a piškótami. Na vrch si dám šľahačku a granko. Baví ma ťukať do klávesnice. Len tak. ...aj tak využívam svoj mozog iba na 10-20%. Niekedy, váčšinou, mám pocit, že ani to nie... Aaaach jaj! Z mokrého dáždnika mi prskla voda na stĺpce divných kníh o matematike, fyzike a programovaní. Hm... Abstinujem od čokolády, nonstop hudby a facebooku. Od posledných dvoch tento týždeň. Liezlo mi to na nervy.

Ak som blázon a uvedomujem si, že som blázon, tak naozaj blázon nie som?