Leden 2014

Uhm uhm a aaach!

20. ledna 2014 v 1:48 | Marienka |  ...všetko možné
Už dosť dlho som nenapísala žiaden "light" článok typu vypisovania svojich aktuálnych myšlienkových pochodov.

...a ani neviem, či toto bude vôbec zverejniteľné. Potrebujem vyliať z hlavy kúsoček tej šialenosti, ktorá tam prebýva a exponenciálne narastá. Ach, keby tak narastali vedomosti z oblasti biochémie, genetiky a molekulárnej biológie... Snívaj ďalej, Marienka, toto si musíš odsedieť! ...a keby len to! Ty sa to musíš naučiť! Pretože to je to, čo chceš. Jedna z mála istôt v mori neistoty, v ktorej sa všetci spolu a zároveň každý sám topíme.

Nauč ma

6. ledna 2014 v 22:33 | Marienka |  ...nie iba prázdne slová
Nauč ma nerobiť si ilúzie.
Chcem vidieť veci také, aké sú.

Nauč ma nič neočakávať.
Vyhnem sa tak mnohým sklamaniam.

Nauč ma netrápiť sa.
Trápením nič nevyriešim.

Nauč ma hľadať pravdu.
Bez pravdy som stratená.

Nauč ma ísť do hĺbky.
Plytkú by ma hneď strhol vír.

Nauč ma dávať.
Iba tak smiem aj ja dostať.

Nauč ma milovať.
Bez lásky nie som ničím.

Nauč ma byť šťastnou.
Len vtedy bude môj život krásny.


Ži dnes!

1. ledna 2014 v 16:37 | Marienka |  ...nie iba prázdne slová
"Ži dnes! Dnešok je jediný deň, ktorý máš v ruke. Urob z neho svoj najlepší deň!"
P. Brosmans

...veď zajtra to urobím, od budúceho týždňa začnem, budúce prázdniny, ďalší semester, budúci rok... Zajtra začnem pracovať na tom, aby bol zo mňa lepší človek.


Definície

1. ledna 2014 v 3:42 | Marienka |  ...keď ma kopne múza
Zavítala ku mne predpolnočná Silvestrovská múza a aha čo z toho! :-)
Takéto veci sa mi proste stávajú. Inšpirácia sa objaví ako blesk z čistého neba. Kdesi vo mne vznikne túžba niečo namaľovať. ...a postupne, ako hľadám papier, štetec a farby, vynára sa mi v mysli obraz. Väčšinou sa tvorí postupne. Krok za krokom. Za hotový sa dá považovať až keď už leží na papieri(v tomto prípade kartóne). Obraz v mysli je hotový len chvíľočku predtým, ako obraz v realite. To preto, že tento proces je úplne spontánny. Ruka pracuje súbežne s mysľou. Snaží sa zachytiť vznikajúci obraz. Nedarí sa to. Nikdy to nie je na 100%. Obraz v mysli sa mení oveľa rýchlejšie, ako je ruka schopná tvoriť. Stráca sa, uniká ako vzduch...

Treba vystihnúť ten moment. To kopnutie múzy. Trvá krátko a nevracia sa. Keď ho premeškám, múza je nenávratne preč. Koľko krásnych vecí som len tak nechala stratiť sa niekde medzi snom a realitou... Múzy nechodia na zavolanie. Prídu a odídu. Kopú, keď nie je čas, a keď je čas, tak neprichádzajú. Iba sem-tam mám to šťastie, ako v dnešný večer.
:-)