Srpen 2013

SĽUK v čitárni U červeného raka - Výber z tvorby

26. srpna 2013 v 14:51 | Marienka |  ...kultúra
V jeden pekný augustový piatok som sa s rodičmi, bratom a kamarátkou vybrala pozrieť si vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu vrámci Folklóru U červeného raka(čitáreň bratislavskej mestskej knižnice). Predstavili svoj klasický Výber z tvorby. Samozrejme, toto nebolo prvé vystúpenie, na ktorom som ich videla. Pred rokom som tu písala o Tanci medzi črepinami, videla som aj program Chorea Slovaca a naposledy Krížom-krážom(znovu vrámci Trnavskej brány).

Čitáreň U červeného raka mi príde ako oáza pokoja uprostred hlučných ulíc mesta. ...len ten vstup je dosť..hm.. zvláštny. Akoby som vchádzala na nejaký zabudnutý dvor. Privíta vás tmavá, studená chodba na ktorej konci je smetný kôš a svetlo. Až keď sa odvážite do toho svetla vojsť, otvorí sa pred vami celkom pekný, pokojný priestor s pár stolmi, stoličkami, stojanom s časopismi a malým pódiom.


SNG - Talianska maľba

23. srpna 2013 v 20:10 | Marienka |  ...kultúra
Vzhľadom na to, že sa už skoro rok takmer každý deň motám po Bratislave, som sa cítila dosť trápne, že som ešte nenavštívila ani jednu galériu. Nedávno sa mi podarilo spolu so Slečnou Dagmar tohto trápneho pocitu zbaviť. Naše nohy prekročili prah Slovenskej Národnej Galérie. Aktuálne tam prebiehajú dve výstavy - Talianska maľba a Ľubomír Ďurček - Situačné modely komunikácie. Navštívili sme obidve(bude aj druhý článok).


PechaKucha u Beethovena

21. srpna 2013 v 21:01 | Marienka |  ...kultúra

Toto bola prvá Pechakucha na ktorej som sa zúčastnila. Vedela som, že v Trnave sa také čosi organizuje a už dlhšie ma to lákalo. Netušila som, o čo presne sa jedná, tak som to chcela zistiť. Navyše, prostredie kaštieľa v Dolnej Krupej je krásne a aj ostatný program sa mi celkom pozdával, tak prečo by sme si s kamoškami neurobili malý výletík?

Odpoveď na otázku čo je to Pechakucha nájdete TU. Rovnako aj na väčšinu iných otázok, ktoré vás napadnú.

Najprv som si nevedela dosť dobre predstaviť, čo by tam návštevník robil už od 13:00 až do 21:00, tak sme prišli o 16:00. Hneď som pochopila, že by sme sa určite nenudili ani keby sme tam boli už od obeda.

Ako prvý sme si vypočuli koncert Jany Andevskej. Obdivujem na nej tú hravosť a ľahkosť s akou spieva a hrá. Nehovoriac o tom, že hrá a spieva fakt dosť dobre. Navyše si hudbu aj texty píše sama, za čo ju obdivujem ešte viac. Úplne je z nej cítiť, že ju to veľmi baví. Toto video je síce z New Yorku, ale v kaštieli to znelo snáď ešte lepšie. :-)



Som náladová, nemôžem nič tvoriť

10. srpna 2013 v 0:52 | Marienka |  ...všetko možné
...aj som to skúšala, ale nedá sa to. ...jedine že by sa mi podarilo niečo namaľovať za 5 minút. Pretože ak mi to trvá dlhšie, čo samozrejme trvá, tak začnem v jednej nálade, počas činnosti si prejdem cez milión ďalších a skončím v úplne inej. Potom to aj tak vyzerá. Chaotické, nedokončené, bez myšlienky, bez zmyslu. Nič nevyjadrujúce, nič nereflektujúce... Také by umenie asi nemalo byť. Že? Malo by to byť ustálenejšie, prepracovanejšie, krásne. Ja by som mala byť ustálenejšia, aby som to dokázala "dať na papier". Nuž, ešte niesom. Ževraj sa ľudská myseľ ustáľuje vo veku 21 rokov. Ako tak zbežne nazerám do budúcnosti, nasledujúci rok bude u mňa veľmi búrlivý... Teraz neviem, či sa mám tešiť, alebo skôr plakať... Ale teším sa. Hm... ako kedy, ako s kým, ako z čoho.

Žvásty o tom, čo by bolo keby...

4. srpna 2013 v 19:56 | Marienka |  ...nie iba prázdne slová
"...lebo ty by si..." "...a keby si urobila toto, bolo by to bývalo dopadlo takto..." "...pretože toto určite skončí zle..."

Viete čo, ľudia? Tieto kecy vôbec nepočúvajte. Proste ich ignorujte.

Nikto nevie, čo by bolo keby. Vieme len to, čo je. A presne tú situáciu máme riešiť. Nie tú, ktorá by možno bola/nebola bývala nastala, keby sa nebolo/bolo bývalo udialo neviemčo... To je už minulosť, ktorá sa nikdy nestane realitou. Je zakopaná niekde v čase, ktorý ešte stále plynie iba smerom dopredu. Aspoň v našej dimenzii a našim vnímaním.