Prosinec 2012


Tma (prvá časť)

28. prosince 2012 v 17:42 | Marienka |  Tma
Rozprávanie. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je náhodná.

Už päť dní som nevyšla z bytu. Všade je tu neskutočný bordel a smrad. Za celý čas som nevystrčila von ani nos. Čiže som ani nevetrala. Zvláštne, čo dokáže vyprodukovať človek iba svojou prítomnosťou. Stratila som aj pojem o čase. Je pravda, že cez zatiahnuté žalúzie sa sem tam prederie chabý lúčik svetla, ale v meste je svetlo stále. Takže ani presne neviem, či je deň, alebo noc. ...teda, teraz už viem. Trúfla som si zapnúť rádio. Je pol štvrtej poobede a redaktor sa už teší domov.

Breakfast at Tiffany's

26. prosince 2012 v 0:14 | Marienka |  ...filmy
Zaujímavý film o slobode a láske. ...a o tom, ako je v živote dôležité vedieť, čo človek chce a čo je naozaj dôležité pre to, aby bol šťastný.
Raz som našla rebríček desiatich filmov, ktoré si treba pozrieť, ak chcete pochopiť ženy. Tento film obsadil jednu z prvých priečok. (teraz neviem, či nie náhodou aj prvú) Myslím, že úplne oprávnene. ...aj keď, aj samotný film nie je jednoduché pochopiť. Nieto ešte ženu... :-D

Sklíčko

19. prosince 2012 v 20:27 | Marienka |  ...keď ma kopne múza
...keď sa blížia tie Vianoce, tak tu máte aj anjelika/anjelikov :-)
Trochu som sa hrajkala s foťáčikom a zvláštnym plastovým sklíčkom. A toto z toho vzniklo.

Vianočné koncerty

16. prosince 2012 v 14:06 | Marienka |  ...denníček
"Načo tam ideš? Veď si už v Cantice skončila. Uvedom si už konečne, že si na vysokej škole, začína ti skúškové a musíš sa učiť. Nemáš čo sa motať kade-tade! ...ale veď si už dospelá. Je to tvoja vec keď ťa z tej školy vyhodia..."
.............................................autormi tohto, a mnohých podobných výrokov sú, ako obvykle, moji rodičia.

12. deň - kam by som sa rada pozrela alebo presťahovala

12. prosince 2012 v 16:30 | Marienka |  30 Days About Me
Hm... dobrá otázka!
Vždy som chcela a aj stále chcem vidieť svet. Spoznať niečo nové. Kultúry, ľudí, podnebie, krajinu...
Najradšej by som videla úplne všetko. Keďže sa to nedá, tak pôjdem tam, kam mi to zrovna vyjde.

Určite by som sa chcela vrátiť do Ríma. Boli sme tam raz na dovolenke a celý je úžasný!
Čo sa týka nejakých plánov na dohľadnú dobu, rada by som sa konečne stretla s mojou kamarátkou Bulharkou, kde inde ako v Sofii. A samozrejme by sme navštívili aj jej rodné mesto Pleven a snáď by sa našiel čas aj na pár dní pri mori.

...a sťahovanie?
Asi nič pre mňa. Napriek všetkému sa mi tu, na Slovensku, páči. Je to podarená krajinka, ktorú by sme si ako Slováci mali oveľa viac vážiť a byť na ňu hrdí. Samorzejme, ak by sa naskytla príležitosť byť určitý(nie veľmi dlhý) čas niekde v zahraničí, išla by som to skúsiť, ale iba pre porovnanie. Myslím, že by som sa vždy chcela vrátiť.
A v rámci Slovenska ma momentálne sťahovanie nijak neláka. Keďže som tri a pol dňa v Košolnej a tri a pol dňa v Bratislave...(cca) Užívam si mesto aj dedinu, rodinu aj samotu, všetko blízko a všetko ďaleko naraz :-D ...a z každého sa mi niečo páči. A ťažko povedať, čo považujem za domov. Týmto slovom zväčša označujem Košolnú. Nie je nad desiatu a raňajky od mamy! :-)

Ernest Hemingway - Starec a more

12. prosince 2012 v 16:20 | Marienka |  ...knihy

Novela, zameraná na jeden, viac-menej symbolický príbeh. O dej v nej vôbec nejde. Je pomalý, pokojný a až v druhej polovici sa obajvujú momenty, ktorých sa obávate napriek tomu, že viete, ako skončia.

Starec prekonáva sám seba. Osemdesiat štyri dní na mori nič neulovil. Chlapcovi, ktorý mu pomáhal, rodičia prikázali pridať sa k iným rybárom a tak zostal starec Santiago na všetko sám. Jedine chlapec mu veril. Starcovi sa po dlhých útrapách na mori konečne podarilo skoliť veľkú rybu. Bola naozaj nádherná a na trhu by ju predal za veľké peniaze, avšak domov doviezol iba jej kostru. Cestou mu ju obžrali žraloky, proti ktorým ju bez pomoci chlapca nevedel ubrániť.

"Človeka možno poraziť, nie však zničiť." Starec vyhral. Sám nad sebou, aj v očiach ostatných. Napriek úplne zbytočnej kostre, ktorú priniesol domov, sa stal hrdinom. ...a jeho život šiel ďalej rovnako, ako dovtedy. Len si musel doliečiť doráňané ruky. A chlapec znovu rybárčil s ním.

Kniha bola písaná celkom jednoducho. Žiadne prílišné opisy rybárskych techník, ani morských živočíchov. Ak aj nejaký bol, tak len dopomohol k momentálnej atmosfére. Druhá polovica - strety so žralokmi, je napísaná tak, že ak ste si dovtedy mysleli, že čítate knihu, ktorá vás upokojí, tak ste sa prerátali. Napätie dokonale stúplo a bola som zvedavá, ako to starec zvládne.

Asi najviac ma zaujal Hemingwayov "princíp ľadovca", ktorý je prítomný vo všetkých jeho dielach(teda aspoň predpokladám):
"Ak spisovateľ pozná dokonale to, o čom píše, môže veľa zo svojich poznatkov vynechať, a ak píše pravdivo, domyslí si čitateľ vynechané rovnako intenzívne, ako keby o tom autor písal. Plávajúci ľadovec pôsobí ompozantne, pretože len osmina z neho trčí z vody. ... Vidno iba osminu toho, čo je vo vode. Spisovateľ sa musí zbaviť všetkého, bez čoho sa môže zaobísť. To všetko ľadovcu iba prospeje."

...to by som si mohla odpozerať, aby som niekedy nekecala viac, ako je potrebné :-D

Účet

8. prosince 2012 v 13:08 | Marienka |  ...všetko možné