Listopad 2012

Titulek článku nesmí být prázdný :-D

29. listopadu 2012 v 23:18 | Marienka |  ...denníček
Divne divné sny, chémia, Bagel&Coffee, chémia, ...zápočet...rovno celý výklad, aj dva, alebo presklená stena budovy(alebo ako to inak popísať)... celé zle!
Chemicky vyjadrené: Mám príliš vysokú aktivačnú energiu a k dispozícii žiadny katalyzátor. ...a v daný moment jediný pozitívny pocit z dňa: Nerozišiel sa so mnou frajer, pretože žiadneho nemám! :-D
No a potom nerf, výlev jesennej/chemickej depresie, prevolaná polka paušálu a varené vínko na bratislavských vianočných trhoch so Slečnou Dagmar na linke. Zlepšila mi náladu viac ako to vínko. Dík :-*
Nugátová palacinka, ten pocit, keď si s niekym rozumiete od prvého momentu, druhá palacinka - špecialita podniku - marhuľovo smotanová so škoricou. Mňam! ...no a mám novú kamošku :-)
Protokol na organiku som napísala(:-D načmárala vďaka mojej veľmi bujnej fantázii, kto by si to prosímvás po piatich týždňoch pamätal?) za rekordných 20 minút, polhodinové meškanie na cviko z ktorého som nezmeškala nič a KONEČNE sme skončili načas!
Rebelové, jahodová malinovka a solené chipsy z Lidlu a na zajtra vidina dvoch krásne blicnutých prednášok a zase chémia, Bagel&Coffee (ak nájdem 1e navyše...), chémia, chémia, žeby obed??, chémia.. zápočet, no a potom wild víkend strávený (ako inak) hudbou a latinou(...na ďalší zápočet).

...ale napriek všetkému mám pocit, že som konečne šťastná. Neviem prečo, ale je to fajn. Čas rátam na pesničky(alebo na vypočítané chemické príklady :-P), tancujem si do rytmu, mám chuť spievať a je mi dobre. ...a upratali mi tie hnijúce listy zpod okien :-)

...a toto dala kamoška svojmu nastávajúcemu možnomanželovi na nástenku. ...a je to fajn :-)
Fotka z predminulého víkendu. Ochutnávka vín na Smolenickom zámku. Super tam bolo. (To aby ste mali predstavu o tých víkendoch.) Tvárime sa tak neskutočne reálne! :-D Autenticita je dôležitá. :-)
http://www.facebook.com/pages/Tadema-Tade%C3%A1%C5%A1M%C3%A1ria-Maz%C3%BArovci-z-Ko%C5%A1olnej/127306303964208?fref=ts

...a niesom pripitá ani nič podobné.

Iracionálny kec

21. listopadu 2012 v 1:24 | Marienka |  ...všetko možné
Taká polorealita. neberte to príliš vážne.
Už tretí deň so sebou všade vláčim latinu. Vždy pod zámienkou, že sa ju budem učiť. otvorila som ju v pondelok asi na tri minúty a potom dnes, vlastne už včera na prednáške z organiky. No a nakoniec som si ju aj tak blicla.
Napriek pokročilej nočnej/skorej rannej hodine,je tu svetlo a hmla. Vonku to vyzerá ako v nejakom strašne zafajčenom šenku. Už teraz ma pri tej predstave bolí hlava! V pondelok som veľmi intenzívne pasívne fajčila. Smrdí mi od toho asi všetko. Hlavne tie elegantné šaty. ...a potom som si v novootvorenom Tescu expres zabudla imatrikulačný list. Docvaklo mi to, až keď mi volala kamoška, ktorej som písala sms, nech mi ho donesie do školy. ...tak som len tak v legínach a bunde naháňala električky, pretože kto by tých pár metrov išiel peši, keď má električenku. SBSkar mi za túto moju zjavnú nezodpovednosť mierne dohovoril, ale veľmi som to nevnímala, pretože som zaňuchala smrad z mojich vlasov a dokázala som myslieť iba na nadýchnutie sa čerstvého vzduchu.

Peňaženka?

11. listopadu 2012 v 16:37 | Marienka |  ...keď ma kopne múza
...alebo proste mini taštička na hocičo. Poslednou dobou strašne letia podobné srandičky zo zipsov, tak som sa rozhodla, že budem znovu tak neskutočne milá a napíšem vám sem návod ako na to :-)

Na dobré ráno pitvať švába veru nie je žiadna sranda!

8. listopadu 2012 v 9:11 | Marienka |  ...všetko možné
"Stal som sa šialencom s dlhými intrevalmi hrozného duševného zdravia."
(môj orientačný pokus o preklad)
...ale hovno! JE to sranda! :-D
...chudáčik...

Generation of idiots!

4. listopadu 2012 v 14:56 | Marienka |  ...nie iba prázdne slová

Obedujem. Musím si o tom napísať status!
Som vonku s kamoškami. ...čo najskôr musím zavesiť fotky na facebook!
Jeee! Vonku sneží! ...kebyže to nezverejním na sociálnej sieti, tak si to ani nikto nevšimne, pretože ľudia bežne nemajú v izbe okná! :-D
Nezaujíma ma, či je niečo naozaj pekné, iba rátam "lajky". A ak ich nie je dosť, cítim sa nepopulárna.
...a keď sa náhodou stane, že musím aj spať a pár minút nie som online, hodím do statusu svoje číslo na mobil s komentárom "keby niečo". ..asi si myslím, že tí ľudia bezomňa nevedia žiť, keď musím byť nonstop dostupná.
Dokonca si so svojim vlastným súrodencom píšem radšej cez chat, akoby som mala prejsť tri kroky do vedľajšej izby.
...a ak ma náhodou nejaká technická vymoženosť zradí, mám absťák a neviem čo robiť. ..a najradšej by som si o tom napísala status aby ma "priatelia" mohli ľutovať.

Ľudia! Snáď si uvedomujeme absurdnosť toho všetkého! Vzďaľujeme sa od našich najbližších, len aby sme boli "k dispozícii" niekomu, komu na nás absolútne nezáleží. Nevieme si vychutnať život, pretože stále len živoríme v nejakom virtuálnom pseudopriestore a očakávame, že nám to vyplní naše duševné prázdno. Paradoxne sa v snahe byť čo najviac spoločenskí, od reálnej spoločnosti čím ďalej, tým viac separujeme a uzatvárame sa niekam, kde nenájdeme lásku ani pochopenie, vzájomnú blízkosť ani krásne chvíle prežité v spoločnosti ľudí, ktorých máme naozaj radi.

Aj internet a sociálne siete sú len nástroje. Majú aj kopec výhod, ktoré sa im nedajú odoprieť. Môžme cez ne komunikovať s ľuďmi, s ktorými by sme sa normálne stretli raz za rok. Je len na nás, na našej sebadisciplíne a inteligencii, ako tento nástroj využijeme. ...aj dynamit bol vynájdený na to, aby ľuďom pomohol...

Cieľom tohto článku je len to, aby sme sa zamysleli a uvedomili si niektoré nenormálne veci v našom správaní, ktoré už pomaly začíname vnímať ako normálne.

Nebuďme prosím generácia idiotov!




























































































































"Obávam sa dňa, keď technológia predčí naše ľudské interakcie. Svet bude mať generáciu idiotov."

Prečo chcem zhasnúť zhasnuté svetlo?

1. listopadu 2012 v 12:27 | Marienka |  ...všetko možné
(napísané 29.10. o 1:06)
....a prečo ešte nespím, keď vstávam za necelé štyri hodiny?
Prečo som zase bola tak divne sentimentálna a prečo mi vlastne vôbec za ničím nebolo smutno?
Prečo počúvam stále dookola tú istú skladbu a nechávam sa unášať jej zvláštne plynúcou náladou?
Prečo čas tak rýchlo letí a vedci v Cerne vymysleli urýchľovač? Prečo urýchľovač, keď by sa mali niektoré momenty skôr spomaliť?

...a prečo niekoho zaujímajú moje myšlienky a rád číta takéto články?