Giuseppe Verdi - Aida

1. listopadu 2011 v 13:03 | Marienka |  ...kultúra
Zase referát. Dávam to sem preto, lebo autor tejto opery sa inšpiroval knihou Alexandra Dumasa - Dámou s kaméliami. ...a mňa k prečítaní tej knihy inšpirovala práve táto opera.


Giuseppe Verdi
Celým menom Giuseppe Fortunino Francesco Verdi(1813-1901). Prvé hudobné vlohy prejavil ako osemročný, a tak mu rodičia v bazáre kúpili spinet. Hudobné vzdelanie získal v Busette od Ferdinanda Provesiho. Chcel študovať hru na klavíri, no pre "nedostatok talentu" ho na milánske konzervatórium neprijali. Potom študoval súkromne kompozíciu v Miláne u Vincenza Lavigna. V rokoch 1836-1839 bol dirigentom mestského orchestra a riaditeľom hudobnej školy v Bussete. V roku 1838 Giovanni Ricordi kúpil jeho autorské práva. Ricordiovci ich vlastnili celý Verdiho život.
Svoju prvú operu Oberto uverejnil v milánskej La Scale v r. 1839 s istým úspechom ale jeho ďalšia opera - komická opera Jeden deň kráľom nezožala úspech. O mesiac nato mu zomrel syn a po pár mesiacoch tragicky zahynula aj manželka. O rok neskôr dostal ponuku na napísanie opery Nabucco. Jej námet pochádzal z histórie židovského národa- je o židoch v Babylonskom zajatí a o ich túžbe po slobode. Verdiho hudba nabádala k slobode talianskeho národa a k zjednoteniu. Opery sa stali vlasteneckými manifestáciami a spevné melódie hneď po premiére zľudoveli. Táto biblická opera s nezabudnuteľným židovským zborom v závere tretieho dejstva z neho spravila najväčšieho národného skladateľa.
Neskôr sa znova oženil s Giuseppinou Strepponiovou a celkom úspešne sa pokúsil vykročiť zo sveta opery svojím Requiem a sakrálnymi skladbami Te Deum a Stabat mater. Medzitým vznikli jeho opery Macbeth, Rigoletto, Trubadúr, Traviatta, Sila osudu, Don Carlos, Aida. Opery Rigoletto, Trubadúr a Traviatta mu priniesli medzinárodný ohlas a zostávajú medzi najpopulárnejšími operami dodnes.

Jeho tvorba sa delí do troch období:
1.Spočiatku nadväzoval na G. Donizettiho, V. Relliniho a G. Rossiniho, ale prejavoval už originálnu melodickú a rytmickú vynaliezavosť, veľký dramatický talent a vášnivú, temperamentnú citovosť.
2. Postupne prevzal do svojho slohu prvky veľkej francúzskej opery a prekonával ju v jej vlastnom rámci (Don Carlos), zdokonalil svoju skladateľskú techniku a obohatil orchestrálnu zložku, ktorá sa stala čoraz väčším dramatickým a charakteristickým činiteľom. Vrcholom tohto vývoja je opera Aida..
3. Po vyše desaťročnom odmlčaní nasledovali majstrovské diela. Othello bol vrcholným vývojovým stupňom talianskej vážnej opery a Falstaff vrcholom i prekonaním opery buffa.


Aida
Vznikla v roku 1871 pri príležitosti otvorenia Suezského prieplavu, ktorý mal ako div modernej techniky spojiť Červené more zo Stredozemným a vytvoriť tak predpoklady neobyčajného hospodárskeho rozmachu.
Podnetom k jej vytvoreniu boli čerstvé archeologické objavy Seraphisovho chrámu a ďalších objektov v Memfise animi inšpirované dohady o dejinných súvislostiach zo staroegyptských čias. Spisovateľ Du Locke mal za úlohu napísať podľa starej historickej novely libreto pre novú operu a objednávku nového diela zadať niektorému zo skladateľských velikánov tej doby - Wagnerovi, Verdimu alebo Goudonovi. Du Locke sa rozhodol pre Verdiho. Verdi spočiatku objednávku váhal prijať, ale po prečítaní operného libreta bol obsahom tak uchvátený, že sa rozhodol skomponovať operu Aida.
Jej námet je skutočne zaujímavý: Nikdy predtým nebol v opernej literatúre stvárnený tragický konflikt lásky k druhej bytosti s láskou k vlasti s takou dramatickou silou.

Dej opery:
-odohráva sa v Memfise a Tébach za vlády faraónov
1. dejstvo: V memfiskom paláci sa rozhoduje o voľbe nového vodcu egyptského vojska proti Etiópčanom. Radames by rád dosiahol túto česť. Miluje otrokyňu Aidu, ktorú chce svojím víťazstvom získať. Radama však ľúbi aj princezná Amneris, a keď sa dozvie o jeho citoch k Aide, znenávidí ju. Radames sa stáva vojvodcom a Aida sa dostáva do rozporu - miluje toho, kto povedie boj proti jej vlasti. Nikto nevie, že vojna vznikla kvôli nej. Je totiž dcérou Amonasra, kráľa Etiópskej ríše, ktorý tiahne proti Egyptu aby ju vyslobodil.
2.dejstvo: Amneris chce vo svojej komnate vymámiť z Aidy priznanie lásky k Radamovi. Predstiera preto, že Radames padol. Aida dokáže svoje city zatajiť, no keď sa dozvie, že to nebola pravda, nechtiac prezrádza radosť. Uvedomuje si však márnosť tejto lásky a chce sa Radama vzdať.
V Tébach víta egyptský ľud na čele s kráľom a princeznou Amneris hrdinského Radama a jeho víťazné vojsko. Medzi zajatcami Aida spoznáva svojho otca a prosí o záchranu Etiópčanov. K jej prosbám sa pridáva i Radames. Egyptský kráľ však žiada, aby Aida a jej otec, o ktorom nevie, že je Etiópsky kráľ boli zadržaní ako rukojemníci. Za odmenu ponúka Radamovi ruku svojej dcéry a s ňou i vládu nad Egyptom.
3.dejstvo: Amneris ide do Izidinho chrámu aby si tam vymodlila Radamovu lásku. K Aide, čakajúcej Radama na brehoch Nílu, prichádza jej otec a žiada ju, aby sa od Radama vyzvedela, kade povedie útok proti Etiópií. Aida ťažko bojuje medzi láskou k Radamovi a láskou k vlasti, najmä keď jej Radames prisahá vernosť a chce si po víťaznej vojne vyžiadať od kráľa súhlas, aby si ju smel vziať za ženu. Aida vie, že Amneris sa Radama nevzdá a preto ho prosí aby s ňou ušiel do jej krajiny. Radames nakoniec súhlasí a prezradí, ako možno obísť stráže a egyptské vojská. Keď vysloví tieto slová, vystúpi z úkrytu Aidin otec a odhalí svoju totožnosť. Vtedy Radames pochopí, že svojou neobozretnosťou zradil vlasť. Dopomôže Aide a Amonasrovi k úteku. Jeho slová počula aj Amneris a zavolala stráže, ktoré ho zatkli.
4.dejstvo: Radamesmá byť za zradu odsúdený. Amneris ho chce zachrániť- ak jej dá sľub, že sa Aidy vzdá. On však odmieta život za túto cenu. Má byť zaživa zavretý v hrobke. V podzemnej hrobke nájde Aidu, ktorá ušla a ukryla sa tu, aby spolu s milovaným mužom niesla ťažký osud. Zatiaľ čo Aida s Radamom umiera, znie nad hrobkou spev kňazov a nárek princeznej Amneris.


V opere Aida sa Verdimu podarilo vytvoriť rozprávkovo fantastickú a súčasne realisticky presvedčivú hudobnú drámu. Od znalcov starého Egypta čerpal poznatky o dejinách a zvykoch tejto zeme. Na premiéru dal vytvoriť šesť zvláštnych staroegyptských trúbok, ktoré dostali názov aidovky. Aidu prijali na káhirskej premiére, ale aj na premiérach v Ebene a v La Scale, s obrovským nadšením. Odvtedy sa stretáva s neutíchajúcim záujmom divadelných intendantov, interpretov i divákov.

Môj názor: Opera bola úplne iná ako tie, ktoré som doteraz videla. (Rusalka, Traviatta, Madama Butterfly). Najvýraznejšie sa tam ukázalo v prvom a druhom dejstve tanečné a výtvarné umenie. Samozrejme že okrem hudbného. Hudba dokonale dokresľovala dej opery a nálady postáv. Zaujímavé bolo aj to, že na javisku spieval celý zbor. Kostýmy hercov úplne dotvárali Egyptskú atmosféru a baletky to tancom tiež spestrili. Tretie a štvrté dejstvo bolo také typicky operné. Kostýmy síce zostali, ale na javisku sa ukazovali už len hlavné postavy. Skončilo to tragicky, ako všetky opery, ktoré som doteraz videla, ale aj tak to bol šťastnejší koniec ako v tých predošlých- nikto nespáchal samovraždu(ako napr. Madama Butterfly), ani nezomrel z nešťastnej lásky(La Traviatta). Radames a Aida zomreli spolu zavretí v hrobke. Mám síce radšej happyendy, ale celkove sa mi opera Aida veľmi páčila.

Zdroje:
wikipedia a boletin z SND
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama