Cintorín

2. listopadu 2011 v 21:25 | Marienka |  ...keď ma kopne múza
Dušičky. Prečo ma musí niekto vytočiť aj v tento deň! Pod rúškom začínajúcej noci sa poberám von. Predýchať to. Čerstvý novembrový vzduch mi prečistí hlavu.

Lampy svietia, ľudí nikde. Som sama. Akoby na mňa všetci kašľali. Je mi fajn. Radšej by som bola s niekym, kto by ma pochopil, utešil... Nič. Začínam svet vidieť čoraz pesimistickejšie.

Cintorín. Mierim k hrobom ľudí, ktorých som poznala. Modlím sa a spomínam.
..."Marja Marjatá!"..."Ty si dobré dievča."...
Čo by mi povedala babka, to sa nikdy nedozviem. Škoda. Mama sa na ňu stále odvoláva. Mám pocit, že to preháňa. Asi ako Simba v Levom kráľovi II.

Už viem, kde by som chcela mať hrob. Dolu pri hrobe s veľkým zeleným kríkom. Stačil by mi na ňom jeden kahanček od niekoho, kto ma mal naozaj rád. Mŕtvym je jedno, koľko im svieti na hrobe sviečok. Živí sem tam potrebujú vidieť, koľkí si spomenuli.

Obzerám sa. Červené a biele plamienky sa mihocú. Vpúšťam si do srdca ten Božský pokoj. Je mi dobre. Ešte by som tu chvíľku pobudla, ale je mi chladno. Nechám ich odpočívať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama