Mladí ľudia vidia veci príliš ideálne, aby ich bavilo žiť

25. října 2011 v 20:52 | Marienka |  ...nie iba prázdne slová
Auto, mama, ja.
Ďalší z rozhovorov o tom, ako sa neučím, na vysokú sa nedostanem, budem musieť ísť do roboty, ale neviem do akej, lebo do žiadnej ma nezoberú,...


-Mami! Nie je tých ne- akosi priveľa? Ubližuje mi, keď mi stále hovoríš, že sa niekam nedostanem, niečo neurobím,... Nepotrebujem to od teba počúvať nonstop. Viem presne, čo mám urobiť, aby raz, keď o svojom živote budem hovoriť v minulom čase, bolo len jedno jediné ne- → nemala si pravdu.
-Vieš, ja ti to musím hovoriť. Ja viem ako to môže skončiť, keď ma nebudeš počúvať. Ty to všetko vidíš príliš ideálne.
-Mladí ľudia musia vidieť svet ideálne aby ich bavilo žiť. Kebyže sa teraz pozerám na svet tak, ako ty, nebavilo by ma to.
Viem, veľa vecí nie je ideálnych. Moja budúcnosť nemusí vyzerať ani zďaleka tak ružovo, ako si ju teraz predstavujem. Kto by si pre seba predstavoval niečo negatívne?

Dospelí, neberte nám mladým naše ilúzie, náš idealistický pohľad na svet. Veď práve ten nás posúva stále ďalej. Nie výčitky, nie strach, ale naše ideálne túžby. Nebojte sa, nie sme až tak naivní. Kdesi v kútiku duše sa v nás už vynorilo vedomie, ktoré nám šepká to, čo vy poviete nahlas. Ono dodáva našim túžbam punc reálnosti.

Aby sa ideálny stav stal reálnym, sú potrebné činy a aspoň obligátna dávka šťastia. To nám je jasné. Tak ste nás predsa vychovali. Preto, keď berieme svoj život do vlastných rúk, skúste nám trošku viac dôverovať.

Pochopili sme už aj to, že život nám ilúzie zoberie časom sám. Nemusíte to robiť namiesto neho a práve v čase, keď ich potrebujeme mať. Teraz nás ženú dopredu síce strastiplnou cestou, ale smerom k vidine krásnej budúcnosti.

Nechajte naše ideály splniť svoj účel.
Auto zastalo. Do dažďa sa nám nechce vystúpiť. Sedíme a ďalej premýšľame. Máme o čom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tearful tearful | Web | 26. října 2011 v 7:03 | Reagovat

Dospelí, neberte nám mladým naše ilúzie, náš idealistický pohľad na svet. Veď práve ten nás posúva stále ďalej. Nie výčitky, nie strach, ale naše ideálne túžby. Nebojte sa, nie sme až tak naivní. Kdesi v kútiku duše sa v nás už vynorilo vedomie, ktoré nám šepká to, čo vy poviete nahlas. Ono dodáva našim túžbam punc reálnosti.

- velka chvala za ten odstavec, aj ked u mna to tak celkom neplati, vidim svet omnoho realnejsie ako moja matka pozitivistka :D

2 marienkin marienkin | 26. října 2011 v 19:49 | Reagovat

[1]: Dik :-)
To vies. Obidva extremy su zle.

3 Hotaru Hotaru | Web | 5. srpna 2012 v 19:21 | Reagovat

Rada by som si ten článok prečítala ale snáď ťa neurazí keď ti poviem, že tak troška nemôžem pretože to modré písmo strašne ťahá na tom pozadí oči a ja mám ešte aj zápal očných spojiviek momentálne, takže si ten článok nechám na neskôr ˇ_ˇ" Hodne neskôr.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama