Alexandre Dumas ml. – Dáma s kaméliami

23. října 2011 v 11:42 | Marienka |  ...knihy
Tento článok je referát o knihe. Obsahuje žáner, charakteristiku postáv, dej a moju krátku recenziu.


- román
- "ja" rozprávanie, začiatok a koniec rozpráva autor, stred rozhovor Armanda s autorom

Charakteristika postáv:
Autor- stretol sa s Armandom, lebo na dražbe vecí z Margueritinho bytu kúpil knihu, ktorú jej A. venoval
Marguerite Gautierová - kurtizána, pôvodne chudobné, nevzdelané vidiecke dievča, ktoré odišlo z domu do Paríža, jej rodina ju nemala rada. Na začiatku svojej "kariéry" mala milenca, ktorý ju ľúbil a aj ona jeho ľúbila, voviedol ju do spoločnosti, zomrel a našla si iných milencov. Od svojich milencov lákala peniaze a drahé dary, mala aj jedného starého grófa, ktorý nebol jej milenec, ale vydržiaval ju, lebo sa podobala na jeho mŕtvu dcéru. Sľúbila mu, že skonči s doterajším spôsobom života, ale nedarilo sa jej sľub dodržať. Bola chorá, vykašliavala krv a na túto chorobu nakoniec aj zomrela. Na začiatku bola k ľuďom, ktorí jej neboli sympatickí skoro až drzá, nemilá, robila si z nich posmech, dokonca odmietala aj bohatých mužov, ktorí sa chceli stať jej milencami. Vedela, že nikto z nich ju nemiluje, že chcú iba jej telo. Časom sa ukázalo, že je citlivá a vnímavá, iná ako ostatné kurtizány. Dokázala Armanda milovať a byť mu verná, dokonca sa kvôli nemu vzdala doterajšieho života(večierky, divadlá, reštaurácie,...)
Armand Duval - bol do Marguerite zaľúbený na prvý pohľad, vídaval ju na prechádzkach po Elyzejských poliach. Z ich prvého stretnutia bol sklamaný, M. ho vysmiala, pretože bol pri rozhovore nervózny. Správal sa k nej ako ku cnostnej žene a aj ona čoskoro zistila, že ju naozaj miluje. Z jej smrti bol veľmi nešťastný, nevedel sa z toho spamätať a ochorel.
Gaston - Armandov priateľ, pomohol mu zoznámiť sa s Marguerite
Prudence Duvernoyová - susedka a priateľka Marguerite, bývalá kurtizána, radila jej, a pýtala si od nej peniaze
Julia Dupratová - bola pri Marguerite v posledných týždňoch jej života, odovzdala Armandovi Margueritin denník s celou pravdou o ukončení ich vzťahu
Armandov otec - starostlivý, dobromyselný, chce pre svoje deti len to najlepšie

Dej:
Začína sa tým, že autor sa dozvedel o dražbe vecí z bytu mŕtvej(Marguerite, poznal ju len z videnia ako dámu, ktorá si každý deň kupuje vo vybranom kvetinárstve kyticu bielych alebo červených kamélií) a kúpil si knihu Manon Lescaut, ktorú jej venoval Armand. O pár týždňov k nemu Armand prišiel a knihu od neho odkúpil. Spriatelili sa a dohodli sa, že sa budú navštevovať. Armand z nešťastnej lásky ochorel a zaumienil si, že kým neuvidí Marguerite ešte raz, tak sa nevyzdravie. Požiadal o jej exhumáciu a jej telo premiestnil do trvácnejšieho hrobu. Potom autorovi prerozprával príbeh o jeho vzťahu s touto ženou.
Armand ju poznal z videnia a bol do nej zaľúbený no neodvážil sa ju osloviť. Až raz ju uvidel v divadle, kde ho s ňou jeho kamarát, ktorý ju poznal, zoznámil. Bol nervózny a nechápal jej štýl komunikácie, preto jej pripadal smiešny, čo mu patrične dala najavo. Vtedy si povedal, že s ňou nič nechce mať, ale jeho láska k nej bola silnejšia. Znovu ju stretol v divadle a dohodol sa s jej susedkou Prudence, že ju (Prudence) vyprevadia s priateľom Gastonom domov. Keď bola Marguerite sama doma, zavolala Prudence na návštevu a spolu s ňou k nej prišli aj Armand s Gastonom. Nepamätala si na prvé stretnutie s Armandom. Navečerali sa, hrali na klavíri, rozprávali sa. Zrazu Marguerite odišla do svojej izby a počulu ju kašľať. Gaston a Prudence to ignorovali, iba Armand šiel za ňou spýtať sa ako jej je. Vážila si to a na ďalšiu noc sa stala jeho milenkou. Prudence ju od toho odhovárala, lebo Armand nepatril k bohatým mužom, ktorí majú peniaze na milenky. Ale ona sa do ňho zaľúbila až tak, že všetkých ostatných odmietala a znepriatelila si aj grófa. Pocítila k nemu ozajstnú lásku. Vzdala sa svojho doterajšieho života a presťahovala sa spolu s Armandom do prenajatého domu na vidiek. Armand sa dokonca rozhodol vzdať svojho dedičstva po matke a venovať ho jej na vyplatenie jej dlhov. Marguerite od neho nechcela stále pýtať peniaze, tak postupne začala predávať svoj majetok a šperky. Prestala so svojim búrlivým životom a chcela vyzdravieť aby mohli spolu v pokoji žiť. Armand sa dozvedel o predajoch majetku a nechcel aby sa kvôli nemu vzdávala svojich obľúbených vecí. V domčeku na vidieku prežili najkrajšie leto svojho života.
Armandov otec sa dozvedel, s kým žije v Paríži jeho syn a prečo mu neodpisuje na listy. Pricestoval do Paríža a zakazoval mu sa s Marguerite stretávať. Keď videl, že ich láske nezabráni a dopočul sa, čo všetko pre ňu ona obetovala, schválil mu ju. Lenže Marguerite sa s Armandom rozišla. Odsťahovala sa naspäť do Paríža, našla si bohatého milenca a začala žiť ako predtým. Armand sa z toho nevedel spamätať a odišiel na návštevu k otcovi, aby na ňu zabudol. Neskôr sa vrátil do Paríža a pri každej príležitosti Marguerite ubližoval. Na chvíľu sa stal znovu jej milencom, ale rozmyslel si to a za službu jej zaplatil, čím ju chcel ešte viac potupiť. Marguerite ho v liste prosila aby s tým ubližovaním prestal, lebo jej stav sa zhoršil a čoskoro umrie. Armand prestal, ale už ju nebol navštíviť.
Počas svojich posledných týždňov života bola pri Marguerite jedine jej priateľka Julie. Marguerite si písala denník, v ktorom napísala celú pravdu o tom, prečo sa s Armandom rozišla. Julie ho mala po jej smrti odovzdať Armandovi. A aj to urobila.
Marguerite v ňom písala, že za ňou prišiel jeho otec a požiadal ju, aby sa s Armandom definitívne rozišla, pretože jeho sestra sa mala vydať za svojho milovaného muža, ale jeho rodina s tým nesúhlasila, pokiaľ jej brať žije v Paríži s tou kurtizánou. Marguerite obetovala svoje šťastie za šťastie dievčaťa, ktoré ani nepoznala. Opisovala v ňom aj to, ako veľmi trpela telesne aj duševne. Bolesťami a tým, že ju nikto okrem exekútorov neprišiel navštíviť. Zomrela sama vo svojom byte. Ľudia, ktorým bola dlžná len čakali kým zomrie, aby mohli vydražiť jej majetok.
Keď sa toto všetko Armand dozvedel, bol veľmi nešťastný. Bolo mu ľúto, že sa k nej správal tak bezcitne. Ochorel. Stretol autora, ktorému porozprával tento príbeh. Armand spolu s autorom odcestoval k otcovi na vidiek, autor tam nejaký čas pobudol, vrátil sa do Paríža a napísal tento príbeh.

Záver knihy:
Z tohto rozprávania nevyplýva pre mňa záver, že všetky dievčatá, také ako Marguerite, sú schopné urobiť to, čo urobila ona; ani zďaleka si to nemyslím, ale som sa presvedčil, že jedna z nich precítila v svojom živote opravdivú lásku, že pre ňu trpela a umrela. Porozprával som čitateľom to, čo som sa dozvedel. Bola to moja povinnosť. Nezastávam neresť, chcem však byť hlasom vznešeného nešťastia všade tam, kde ho budem počuť volať o pomoc. Opakujem, že Margueritin príbeh je výnimočný; veď keby bol všeobecný, nebolo by stálo za to opísať ho.

Recenzia:
Priznám sa, uverila som, že tento príbeh sa naozaj stal. Som rada, že autor ho napísal. Poukazuje na to, že ľudí nemáme súdiť podľa "obalu", ale najprv sa aspoň snažiť ich spoznať a potom si vytvoriť na nich názor. Najsilnejšie na mňa zapôsobil moment, keď sa Marguerite vzdala svojho šťastia pre šťastie Armandovej sestry, ktorú nikdy nevidela. Jej obeta bola obrovská aj v tom, že Armandovi o nej nesmela povedať, lebo by to pravdepodobne nebol schopný pochopiť. Hrdo mlčala a zvládla aj to, ako jej ubližoval. Bolo mi ľúto, že sa na konci nestretli a posledný krát sa neporozprávali. Margueritin vzťah je ukážkou toho, že keď človek naozaj ľúbi, je pre svoju lásku ochotný urobiť všetko.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama